Olejomaľba Viliama Chmela „Bratislavský Avion“ dokladá „mestskú“ senzibilitu umelcových výtvarných začiatkov. Podľa Radislava Matuštíka „… jeho vyľudnené ulice, videné očami poučenými Kokoschkovým expresionizmom a srdcom blízkym Hložníkovej otázke o vine za tragické osudy ľudí na dne, sú boľavou realitou, skutočnosťou príznačnejšou než prízrak fantázie…. Bol romantik mestskej krajiny, ktorú pretvoril, prestaval, farebne pretavil na sprievod svojich osihotených mesiacov.“ Chmelove depresívne mestá z rokov 1943 – 1946 tak znovu obnovujú v našej moderne len málo spracúvanú tému mesta, veľkomesta. Po maliaroch košickej periférie, Weinerovi, Galandovi, Hoffstädterovi a Želibskom je Chmelov variant urbánneho podstatne odlišný. Prakticky úplne opustil hľadiská sociálneho sentimentu i novšie civilisticko-oslavné poňatie. Pre Chmela je mesto od počiatku metafyzickým symbolom. Dôležité je najmä jemné poetické nasýtenie obrazu metaforickým motívom noci, nočného mesta, ktoré malo rovnaké znakové poslanie v súdobej poézii nadrealistov. Na druhej strane, treba prízvukovať, že významy Chmelových miest sú zjavované nie námetom, ale nadovšetko drsnou skladobnosťou proti sebe útočiacich farebných motívov, výrazovosťou štetcovej práce (Motív z Viedne – Mesto na rieke, 1943; Mesto, 1946).
© text Soga
Dielo je nesignované, pochádza z významnej zbierky Dr. Ivana Zubaľa (písomne zdokumentované), bolo predané na aukcii Soga v roku 2004.
Menu